Odporcovia zákona o homosexuálnych manželstvách vymenili logo a slogany za sviečky a hymnus

Paríž 3. septembra (HSP/Foto:facebook)

Demonštranti sa strategicky zoskupili do malých skupiniek bez akýchkoľvek rozlišovacích znamení ako logo hnutia, zástavy, slogany

Mesiac august je pre Paríž zvláštne obdobie. Mesto je vyľudnené od svojich stálych obyvateľov, ktorí sa hromadne presúvajú na juh, mnohé firmy majú celozávodné dovolenky a k tomu sa pridáva aj časť štátnych inštitúcií a na nevôľu turistov aj reštaurácie a obchody, ktoré zatvárajú svoje prevádzky. Všeobecne sa Parížania do mesta vracajú v najneskoršom možnom termíne pred začiatkom nového školského roku, ktorý tentokrát pripadol na 3. september. Organizovať akékoľvek demonštrácie v priebehu tohto mesiaca nemá veľký význam a predsa hnutie “Veilleurs“, ktoré pôvodne vzniklo ako podpora hnutia La manif pour tous, ale ktoré už prekročilo hranice odporu proti konkrétnemu zákonu (loi Taubira) a ktoré upozorňuje na nutnosť hodnotových zmien v spoločnosti a ktoré počas celého leta “putovalo“ po Francúzsku, sa rozhodlo zakončiť túto akciu v Paríži na námestí Concorde.

Policajná prefektúra preventívne zakázala demonštrantom pochodovať z La Defense cez Champs –Elysées smerom ku Concordu vzhľadom k blízkosti prezidentského paláca a zákaz odôvodnila „zachovaním verejného poriadku“. Demonštranti sa preto strategicky zoskupili do malých skupiniek bez akýchkoľvek rozlišovacích znamení ako logo hnutia, zástavy, slogany… aby nemohli byť obvinení z porušenia zákazu a vydali sa smerom na námestie Concord. Autorka tohto článku bola osobne na La Défense a môže potvrdiť, že nič nenaznačovalo tomu, že sa v tých miestach stretávajú demonštranti. Okrem veľkého množstva policajtov a policajných antonov… Uzavreté boli aj niektoré stanice metra na trase medzi Porte Maillot a námestím Concord.

Podvečer sa námestie Concord zaplnilo “demonštrantami“ rôznych vekových skupín, kde sa miešali navzájom mladé rodiny, dôchodcovia, študenti. Ako obyčajne, organizátori a policajná prefektúra sa nedokázali zhodnúť na počte účastníkov. Podľa organizátorov sa akcie zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí. Naopak policajné zdroje uvádzajú číslo 600 účastníkov. Účastníkov demonštrácie prišla pozdraviť Ludovie de la Rochére, nová prezidentka hnutia La manif pour tous, ktorá nahradila predchádzajúcu tvár hnutia Brigide Barjot. Denník Le Monde cituje niekoľko účastníkov demonštrácie, medzi nimi 66 ročného Francois Muller, ktorý prešiel poslednú časť putovania peši až z predmestia Saint-Saint-Denis, ktorý označil zákon Taubira za nespravodlivý a 19-ročnú študentku Espérance, ktorá vysvetľuje svoju účasť slovami: „Toto je občiansky odpor. Pochodovať spolu, to nás zjednocuje. Stretla som sa s mnohými negatívnymi reakciami. Ale nerobíme to preto, aby sme boli obľúbení. Robíme to preto, lebo si myslíme, že sú veci v tejto spoločnosti, ktoré je treba zmeniť. A nie je to iba zákon o homosexuálnych manželstvách…“

Demonštranti sediac na zemi, mnohí so sviečkami v rukách, spievali nádherný skautský hymnus l’Esperance (Nádej) . Pri počúvaní tejto skladby máte pocit, že doslova cítite temné mraky, ktoré vám visia nad hlavou a ťažia ramená a predsa tam niekde zospodu klíči nádej. Nádej, ktorá prekračuje hranice logiky a toho čo je “rozumné“. Nádej, ktorá prekračuje hranice času. Nádej, bez ktorej by ľudstvo nebolo ľudstvom….

Katarína Hanzlíková, Paríž