Umlčaná cirkev sa zobúdza: Arcibiskup Ján Orosch a arcibiskup Ján Sokol žiadajú otvorenie kostolov. Podporu im už vyjadrilo viacero kňazov
Umlčaná cirkev sa zobúdza: Arcibiskup Ján Orosch a arcibiskup Ján Sokol žiadajú otvorenie kostolov. Podporu im už vyjadrilo viacero kňazov.
Pápežský legát Tretieho Eucharistického kongresu na Slovensku, kardinál Jozef Tomko, na stretnutí s biskupmi a veriacimi v roku 2005 povedal: „Našiel som na Slovensku umlčanú Cirkev“. Takto vidí dnešný stav jeden kňaz. „+++++ Pán kardinál Tomko v roku 2005 smutne konštatoval: „ Našiel som na Slovensku umlčanú Cirkev!“ Nad dnešnou mlčiacou by mohol aj zaplakať – ako Ježiš nad Jeruzalemom – mesto nepoznalo čas navštívenia. Asi „…budú hovoriť tieto kamene…“ smutne a ako varovanie hovorí Ježiš aj dnes. Zase neostáva iné, len počúvať, čo hovoria, ale nerobiť ako oni…+++++ Marxisti ponúkali sud octu, dnešní neomarxisti ponúkajú kvapku medu, pri ktorom sa ľahšie zabúda na bič – a chudák diabetik nezbadal nebezpečenstvo… Modlím sa a žehnám. XY“
Dnes, v roku 2021 je na Slovensku Cirkev nielen umlčaná, ale aj ponižovaná a zbavená svojho základného poslania učiť, ohlasovať a vysluhovať sviatosti. Božie chrámy sú už mesiac zatvorené a Kristus uväznený v Bohostánkoch kostolov za zamknutými dverami. Niečo podobné história nepamätá. A.Č.
Veriaci oprávnene nahlas hovoria, že po otvorení škôl sú na rade kostoly. Vidno už aj svetlo na konci tunela. Občas treba zdvihnúť hlas. A pritlačiť V posledných dňoch intenzívne rástol tlak verejnosti na otvorenie škôl. Dnes boli rodičia, žiaci a ich učitelia – aspoň čiastočne – vypočutí.
V tieni tejto priority ostal rovnako rastúci tlak na postupné otváranie kostolov. K petícii signatárov z konzervatívneho prostredia sa minulý týždeň verejnými výzvami pridalo niekoľko kňazov a v nedeľu tak urobil aj trnavský arcibiskup Ján Orosch.
Požiadavka na obnovenie verejných bohoslužieb má svoje opodstatnenie z viacerých dôvodov. Najvážnejším, aj keď pre nekatolícke prostredie najťažšie pochopiteľným dôvodom je, že praktizujúci veriaci žijú zo sviatostí. A tie cez televíznu obrazovku prijímať nemožno. Mnohí sa preto právom pýtajú, prečo je možné vojsť do čakárne k lekárovi či psychiatrovi, ale nie na spoveď do kostola?!
Všeobecne zrozumiteľnejší je argument zahraničím. Fakt, že na omše sa mohlo chodiť počas lockdownu v katolíckom Poľsku, až takú pozornosť nevzbudí. No zelenú ponechali bohoslužbám aj mnohé sekularizované krajiny – samozrejme, za prísnych hygienických opatrení (napr. Česko, Veľká Británia, Nemecko).
V ďalších sa zasa veriacich zastali súdy, keď reštrikcie označili za neprimerané a vyhodnotili ich ako porušenie slobody vierovyznania (napr. Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko).
Počas ročnej skúsenosti s koronou sa zároveň ukázalo, že chrámy nie sú rizikovým prostredím a veriaci sa pri dodržiavaní opatrení správajú disciplinovane a zodpovedne. Samozrejme, aj u nás sme zaznamenali prípady ľudí, vrátane samotných kňazov, ktorí pandémiu zľahčovali. No tie rovnako nájdeme aj v iných oblastiach. Nikto však nežiada úplne zatvoriť obchody, lebo sa ktosi tlačí v rade pri pokladni. Ani vlaky nerušíme kvôli cestujúcim, ktorí si nasadia rúška iba vtedy, keď vidia, že sa blíži sprievodca.
Napriek tomu, že pandemická situácia je stále zlá, veriaci oprávnene nahlas hovoria, že po otvorení škôl sú na rade kostoly.
Samaritáni a otcovia Rošády s opakovaným zatváraním a otváraním kostolov opäť čosi prezradili aj o našich duchovných pastieroch. Veľmi povzbudivý bol pohľad na desiatky kňazov, ktorí opustili vyprázdnené kostoly a vyrazili do preplnených nemocníc, aby pomohli preťaženým zdravotníkom. Popri tom sa s pacientmi modlili, vysluhovali sviatosti, duchovne ich sprevádzali. Neraz aj na poslednej ceste.
Lepšiu reklamu si pred nadchádzajúcim sčítaním obyvateľov cirkev ani nemohla urobiť. Stačilo pritom len v praxi dôsledne realizovať evanjeliové podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.
Jedným dychom však treba dodať, že išlo len o špičku ľadovca. Ďalšie stovky kňazov, ktorí sa z vekových, zdravotných či iných dôvodov na samaritánsku službu necítili, taktiež vyšli zo svojich komfortných zón a vo farských komunitách napriek sťaženým podmienkam živia vieru a dodávajú nádej. A to v týchto duchovne a psychicky neľahkých časoch nie je málo.
Platí to aj o biskupoch, i keď ich poslaním navyše je držať nad hladinou samotných kňazov – neraz žijúcich osamote na prázdnych farách. Aby pre nich neboli pánmi, ale otcami biskupmi. No rovnaký záväzok majú aj k veriacim svojich diecéz a eparchií – majú ich viesť a reprezentovať zároveň. Čo znamená aj brániť záujmy cirkvi vo vzťahu k štátu.
Nie je dôvod pochybovať o tom, že by Konferencia biskupov Slovenska (KBS) so štátnymi predstaviteľmi vo veci otvárania kostolov nekomunikovala. To však nestačí. Občas treba zdvihnúť hlas. A pritlačiť.
Ako napríklad francúzski biskupi. Keď im koncom minulého roka vláda nakázala, že do kostolov môžu vpustiť len 30 veriacich, obrátili sa s nesúhlasným stanoviskom na Štátnu radu, ktorá plní funkciu najvyššieho administratívneho súdu. A uspeli.
Rolu sebavedomého partnera si už pritom vyskúšala aj samotná KBS. Keď na jeseň premiér Matovič bez predošlej konzultácie s cirkevnými predstaviteľmi oznámil zákaz verejných bohoslužieb, biskupi mu odkázali, že „nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu“. V podobnom duchu sa ozvala aj evanjelická a reformovaná cirkev – a predseda vlády musel ustúpiť.
Áno, pandemická situácia sa odvtedy mnohonásobne zhoršila. A hoci za to môžu aj chaotické rozhodnutia samotného premiéra, nie cirkvi, nikto od biskupov neočakáva, že sa vzdorovito postavia do čela revolty a začnú na vlastnú päsť otvárať kostoly.
Na druhej strane však nesmú pôsobiť ani ako tí, čo len mlčia a vyčkávajú. Tak, ako cítiť ich podanú ruku pri riešení koronakrízy, musí byť verejne citeľný aj ich nepoddajný tlak na čo najskoršie obnovenie verejných bohoslužieb.
Jednoducho, veriaci musia vidieť a počuť, že biskupi ich duchovné potreby nielen ustarostene vnímajú, ale že sa za ne aj odhodlane bijú.
Ahojte Prosím ak by mal niekto prednášku aj v mp3 od o.Dominika Chmielewskeho-s názvom Vchádzame do veľmi ťažkých časov,prosím kontaktujte ma.Je to veľmi dobrá prednáška.Youtube ju zablokoval,nikde sa už nedá nájsť.
