Zrušenie manželskeho zväzku v pravoslavnej a katolíckej Cirkvi.

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi približuje problematiku uzatvárania sviatostného manželstva medzi katolíkmi a pravoslávnymi:

Krajiny západnej Európy, resp. tzv. západného sveta sa v posledných desaťročiach čoraz naliehavejšie - chtiac, či nechtiac - konfrontujú s otázkou migrácie obyvateľstva. Po páde tzv. železnej opony, rastie počet emigrantov aj z krajín východnej Európy, zvlášť z jej chudobnejších kútov, reprezentovaných balkánskymi krajinami a krajinami bývalého Sovietskeho zväzu. Mnohí z týchto migrantov si nachádzajú medzi domácim obyvateľstvom aj partnerov, s ktorými plánujú uzatvoriť manželstvo. Ordinári Katolíckej cirkvi sa tak čoraz častejšie stretávajú s prípadmi žiadostí o uzatvorenie miešaných manželstiev, pri ktorých je jedna stránka (väčšinou tá domáca) katolícka a druhá stránka je pravoslávna. V priebehu prípravy na slávenie sviatosti manželstva sa neraz vyskytne situácia, kedy pravoslávna stránka uvádza, že vo vlasti kedysi predtým uzatvorila vo svojej Pravoslávnej cirkvi manželstvo, ale tento zväzok bol nešťastný a rozpadol sa. Súčasne však neraz aj tvrdí, že rozvod schválila aj kompetentná hierarchia Pravoslávnej cirkvi, respektíve že uznala rozpad manželstva (alebo dokonca priamo vyhlásila manželstvo za zrušené, neplatné, rozviazané a pod.), vydala dokument, alebo dekrét, či rozhodnutie, o možnosti uzatvoriť nové manželstvo. Pravoslávna stránka pritom toto svoje tvrdenie často vie aj dokumentačne podložiť rôznymi typmi dokumentov.

Pre katolícku stránku, ktorá chce uzatvoriť manželstvo s týmito pravoslávnymi veriacimi a pre hierarchiu Katolíckej cirkvi, ktorá sa má vyjadriť k možnosti uzatvorenia tohto zväzku medzi katolíckou a pravoslávnou stránkou, tak vyvstáva urgentná otázka:

Ako treba chápať vyššie uvedenú prax Pravoslávnej cirkvi?

Aké morálne, právne a pastoračné dôsledky z nej vyplývajú pre veriacich Katolíckej cirkvi?

Vo vzťahu k nerozlučnosti manželstva, rozvodu a sobášu rozvedených, vyvstáva pred nami otázka, či je skutočne možné hovoriť o jednotnej "doktríne", alebo o "učení" pravoslávnych cirkví, alebo tu ide len o prax niektorých cirkví, niektorých biskupov a o mienky teológov. Z histórie môžeme uviesť, že vo vyznaní viery konštantinopolského patriarchu Jeremiáša z roku 1574 sa prízvukuje, že Kristus prišiel zdokonaliť Mojžišov zákon, zakazujúc rozdeľovanie toho, čo Boh spojil. V pravoslávnom vyznaní viery z roku 1695 sa od snúbencov vyžadovalo, aby sa nikdy neopustili a zachovali si manželskú lásku a česť až do konca. Vyznanie viery troch patriarchov (Paisia z Konštantinopolu, Silvestra z Antiochie a Chrysanta z Jeruzalema) z roku 1727 na jednej strane pripúšťa možnosť rozvodu v niektorých prípadoch predvídaných právom, ale súčasne pripomína princíp nerozlučnosti manželstva. Známa a vážená príručka cirkevného práva - Pedalion - zostavená na konci 18. st. Nikodémom Hagioritom, ktorá je dodnes vydávaná so schválením konštantinopolského patriarchu, pripúšťa možnosť rozvodu len v prípade cudzoložstva, herézy a usilovania sa o život manželského druha.

V zásade možno povedať, že všetci pravoslávni autori, vychádzajúc z textov evanjelia, v skutočnosti uznávajú nerozlučnosť kresťanského manželstva ako jednu z jeho hlavných charakteristík, a predkladajú ju pre všetkých kresťanských manželov ako ideál ku ktorému majú vo svojom živote smerovať. Pri čítaní a hodnotení postojov pravoslávnych autorov sa zdá, že pravoslávni teológovia vnímajú možnosť rozvodu jedine v prípade cudzoložstva, kým iní autori, ktorí prejavujú skôr kanonistický prístup, uvádzajú viaceré dôvody, pre ktoré je možné rozviesť manželstvo. V každom prípade, ak aj pravoslávni autori, či hierarchovia pripúšťajú možnosť rozvodu a následné nové uzatvorenie manželstva, pripúšťajú to ako výnimku, ktorá len potvrdzuje pravidlo manželskej jednoty a nerozlučiteľnosti. Tento protirečivý postoj však Katolícka cirkev neprijíma.

Medzi pravoslávnymi autormi a hierarchami nechýbajú ani hlasy tých, ktorí sú jednoznačne aj proti akejkoľvek výnimke, za dodržiavanie úplnej nezrušiteľnosti manželstva a proti rozvodu, nech by už bol žiadaný z akejkoľvek príčiny. [1] Katolícke cirkevné právo nepripúšťa rozvod, ale predvída iba možnosť preskúmania platnosti uzatvoreného manželstva a v prípade zistenia, že manželstvo bolo uzatvorené za podmienok, vylučujúcich jeho platnosť, cirkevný súd môže vydať dekrét, ktorým oznamuje neplatnosť predchádzajúceho zväzku. Takýto dekrét je výsledkom podrobného a veľmi zodpovedného právneho procesu. Pre katolíckeho právnika a teológa preto môže pôsobiť rozpačitým dojmom skutočnosť, že v pravoslávnych cirkvách sa takmer vôbec nehovorí o procedurálnych otázkach riešenia manželských prípadov, že sa tu nestretáme s úlohami advokáta, promotora iusticie, defensora vinculi – obhajcu manželského zväzku, apelačnými inštanciami atď.

Pravoslávne cirkvi prakticky nevypracovali jasnú doktrínu nerozlučnosti manželstva, ktorá by prenášala do právnej roviny novozákonné …