Katolíci v Kanade vyzývajú: Ignorujte dúhové oslavy, jún patrí Božskému Srdcu!
Katolíci v Kanade vyzývajú: Ignorujte dúhové oslavy, jún patrí Božskému Srdcu!
Blíži sa mesiac jún, ktorý si pred pár rokmi pre seba „ukradli“ LGBT aktivisti. A tak namiesto osláv obrazov Božského Srdca vidíme v uliciach – aj kresťanských štátov – dúhové vlajky. V Kanade si však katolíci povedali, že stačilo. Mesiac jún je v katolíckej Cirkvi vnímaný ako mesiac zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Propaganda LGBT však pred 14 rokmi vyhlásila tento mesiac za mesiac „dúhovej tolerancie“. Konkrétne tak spravil bývalý americký prezident Barrack Obama a na základe tejto iniciatívy sa už od roku 2009 objavujú na budovách rôznych organizácií dúhové vlajky.
„Oslava“ LGBT mesiaca zašla dokonca tak ďaleko, že na niektorých katolíckych školách v zahraničí už v júni dúhové vlajky vyvesujú namiesto obrazu Božského Srdca Ježišovho!
V Kanade sa však začali angažovať katolícki veriaci a vyzvali rodičov, aby na protest proti oslavám „dúhového mesiaca“ nechali svoje deti doma a 1. júna tak vôbec nešli do školy.
Dôvody sú zrejmé. Práve školy – a nielen v Kanade – sú najviac indoktrinované LGBT agendou a jej následkom sú zvyšujúce sa počty detí, ktoré sa náhle cítia ako LGBT a chcú si nechať preoperovať pohlavie. „Nedovoľme, aby trans a homoloby vnášali zmätok do hláv našich detí,“ vyzývajú katolícki aktivisti.
V krajine bolo rušno aj pri nedávnych oslavách dňa boja proti homofóbii, kedy niekoľko sto žiakov odmietlo ísť do školy, ktorá vyvesila na budovu dúhové vlajky.
Objektívny morálny zákon verzus „voľba“ Ak v teórii alebo v praxi popierame objektivitu morálneho zákona, meníme morálny akt na obyčajnú „osobnú voľbu„. Mnohí vyhlasujú: „O tom, čo je morálny skutok, rozhoduje moje svedomie.“ To, čo je morálny skutok, je morálna voľba. Je pravda, že svedomie vedené rozumom posudzuje, či je niečo dobré alebo zlé, ale na správne posúdenie musí svedomie …Viac
Objektívny morálny zákon verzus „voľba“
Ak v teórii alebo v praxi popierame objektivitu morálneho zákona, meníme morálny akt na obyčajnú „osobnú voľbu„. Mnohí vyhlasujú: „O tom, čo je morálny skutok, rozhoduje moje svedomie.“ To, čo je morálny skutok, je morálna voľba.
Je pravda, že svedomie vedené rozumom posudzuje, či je niečo dobré alebo zlé, ale na správne posúdenie musí svedomie uplatňovať správne morálne princípy, ktoré sú objektívnymi normami, ktorými sa musí riadiť naše konanie. Inými slovami, osobné svedomie nevytvára normu morálky: iba uplatňuje morálne pravidlá obsiahnuté v prirodzenom zákone.
Liberáli si tieto dve veci zamieňajú a mravnosť menia na rozmarnú osobnú voľbu. Tvrdením, že človek si môže „vybrať“, ako chce konať, popierajú objektívnosť morálneho zákona a skutočnosť, že všetci ľudia majú základnú predstavu o dobre a zle.
Morálny chaos a revolučný proces
Dnešný morálny chaos je dôsledkom revolučného procesu, ktorý profesor Plinio Corrêa de Oliveira nazval „revolúciou“ a ktorý odsúdil a analyzoval vo svojom majstrovskom diele Revolúcia a kontrarevolúcia. Tento chaos považoval za dôsledok opustenia základných princípov katolíckej doktríny a kresťanskej civilizácie.
Profesor Corrêa de Oliveira zdôraznil, že strata zmyslu pre hriech je jednou z hlavných príčin súčasnej krízy. A ako dôležitú úlohu pre kontrarevolúciu predstavil oživenie pojmu dobra a zla, hriechu vo všeobecnosti, prvotného hriechu a skutočného hriechu. V súčasnosti má teda zásadný význam pojem večného zákona a prirodzeného zákona ako základu morálky a práva.
Na vrchole Revolúcie príležitosť pre Kontrarevolúciu
Ak je pravda, že morálna podstata spoločnosti sa rozpadá a vstupujeme do obdobia prenasledovania katolíkov, je tiež pravda, že táto tragická situácia ponúka nádej. Revolúcia je procesom zla. Jej sila však spočíva v pretvárke a pokrytectve, podobne ako u diabla. Preto náš Pán definoval diabla ako „luhára a otca lži“ (Jn 8,44).
A svätý Pavol nás napomína, že „sám satan sa tvári ako anjel svetla“ (2 Kor 11,14). Keď však revolúcia hlása, že neresť proti prírode je dôvodom na „pýchu“ a že matka si môže „zvoliť“ zabiť svoje dieťa, začína sa ukazovať jej pravá ohavná tvár a následne sa oslabuje jej zvodná moc.
Pravda vás oslobodí
Hoci mnohí sú zvedení mocou Revolúcie, tí, ktorí jej chcú „čeliť“, majú niečo, čo oklamaní nemajú. Majú silu pravdy a moc milosti. Napriek všeobecnému zmätku a chaosu mnohí ľudia prechovávajú čoraz väčší odpor k lžiam Revolúcie, jej škaredosti, tyranii a temnote.
Pomaly, ale isto, ak použijeme metaforu profesora Corrêa de Oliveira, čoraz viac ľudí vystupuje z vlaku Revolúcie a obracia sa k ideálom Kontrarevolúcie. Stále viac ľudí túži po niečom, čo nikdy v skutočnosti nepoznali: po kresťanskej civilizácii. Je rozšírená predstava, že musíme sa vrátiť k základom, k podstatným veciam života, k Večnému zákonu a prirodzenému právu, k Pravde.
Jedným slovom, ľudia začínajú túžiť po prísľube nášho Spasiteľa: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. „(Jn 8,32)
A keďže bez milosti nemôžeme nič urobiť, čo môže byť lepšie ako neustále sa utiekať k Panne Márii, ktorú Cirkev nazýva sídlom vtelenej Múdrosti a trónom samotného Božieho Slova?
