Európski biskupi: Chceme sa zaviazať k rozvíjaniu novej kultúry života

„Dnes sme viac ako kedykoľvek predtým povolaní brániť plnú dôstojnosť každého ľudského života a právo každého človeka na starostlivosť a pomoc, aby mohol žiť dokiaľ to len bude možné. Nemôžeme prijať to, aby o živote a smrti človeka rozhodoval nejaký sudca. Život je dar od Boha a ako taký musí byť chránený od počatia až po prirodzenú smrť.“ To sú slová predsedu Rady európskych biskupských konferencií – CCEE Mons. Gintarasa Grušasa pri otvorení plenárneho zhromaždenia CCEE 27. novembra na Malte.

Arcibiskup Vilniusu sa zmienil aj o prípade Indi Gregoryovej, malého anglického dievčatka, ktorému boli proti želaniu rodičov odpojené prístroje na podporu života. Ako povedal, tento prípad, ktorý „upútal pozornosť celého sveta i pápeža Františka“, nie je ojedinelý - „nasledoval po mnohých ďalších podobných príbehoch, hoci s ich klinickými odlišnosťami“.

Ako dodal Mons. Grušas, „zároveň sa čoraz viac zvyšuje tlak na zaručenie údajného práva na potrat.

So znepokojením hľadíme na návrh zahrnúť právo na interrupciu do francúzskej ústavy. Pripájame sa k francúzskym biskupom, ktorí na plenárnom zasadnutí v Lurdoch povedali rozhodné „nie“ ohľadom tohoto návrhu a zdôraznili, že počet umelých potratov vo Francúzsku v minulom roku dosiahol 234 tisíc“, čo je „smutný primát v Európskej únii, pričom toto číslo neklesá, ale naopak narastá“.

Žiaľ, ide len o „posledné prípady“ „európskeho trendu“, ktorý sa zdá byť „už definovaný“, a ktorý „stále viac vedie od kultúry života ku kultúre smrti“. V tejto súvislosti európski biskupi so znepokojením hľadia aj na zákon o eutanázii schválený v Portugalsku, zatiaľ čo „v Holandsku bola tento rok opäť povolená eutanázia aj pre deti mladšie ako 12 rokov“.

„Ako biskupi sa chceme zaviazať k rozvíjaniu novej kultúry života, ktorá by zahŕňala starostlivosť o nenarodené deti, o počaté deti, o nevyliečiteľne chorých, ale aj o chudobných, nútených migrantov a o všetky obete“. Budeme „samaritánskou Európou“ len vtedy, ak budeme o týchto veľkých otázkach vedieť hovoriť jednohlasne“.

Podľa SIR spracovala Zuzana Klimanová