Prof. J. Husár: Absurdity našej doby, nielen na Slovensku. Veľkou absurditou je, že nerešpektujeme bohaté vedecké poznatky ekonomických vied
Prof. J. Husár: Absurdity našej doby, nielen na Slovensku. Veľkou absurditou je, že nerešpektujeme bohaté vedecké poznatky ekonomických vied
Dôchodkový daňový systém totiž má rešpektovať tri princípy, ktoré veda sformulovala, a to spravodlivosť, efektívnosť a jednoduchosť Dostal som takýto mail: „Seberte všechny peníze důchodcům, ať jsou prachy pro potřebné Ano a co se všichni diví, vždyť stát platí na studenta a je mu jedno co studuje, odhlasovali jste si do parlamentu bandu vzdělaných blbů, a ti co vytvářejí peníze jsou utiskováni byrokracií a idiotskými zákony, tak trpte – volíte si idioty, tak trpte“.
A pokračuje: „Důchodcům se nevalorizuje, církvím ano, na dělostřelecké granáty je, na zdravotnictví a školství není, trpte zasloužíme si to. Všichni mají plnou hubu, že komunisté jsou zlo, ale na hrad si zvolí kariérního komunistu s ženou politručkou…rozvědčík pak oznámí národu, že je vyčleněno 40 miliard na pomoc Ukrajině – kurva a z čeho je asi vyčlenila naše slavná vláda asi je někde sebrala – nevadí tak trpme dál….a dobře nám tak.
Ještě bych dodal, že máme asi 13 tisíc neziskových organizací, z nichž víc než polovina není charitativních, ale politických a stát jim ročně poskytuje cca 16 miliard Kč. Máme taky zhruba 30 soukromých vysokých škol, které neučí jediný technický či přírodovědný obor, ale jen politologii, sociologii a další zcela zbytečné předměty, takže ročně vyjde do světa zhruba 300 politologů a dalších, a podle toho to vypadá. Nicméně, máme ale střední školu na výchovu youtuberů, nemluvě o bezpočtu kouček na všechno možné i nemožné, blogerů obojího pohlaví, youtuberů, aktivistů, ale těžko se sežene řemeslník. To by stačilo“.
Čitateľ jasne vidí konkrétne absurdity. Aj v Čechách majú dôchodcovia problémy ako na Slovensku.
V rokoch 1883 až 1889 v Nemecku sa uskutočnil historicky významný krok v oblasti sociálneho poistenia. Bol to prvý sociálny akt tohto druhu vo svete. Tento systém povinného štátneho zdravotného poistenia a starobných dôchodkov bol realizovaný vtedajším ríšskym kancelárom, kniežaťom Otto von Bismarckom.
Matematickú podstatu poisťovníctva definuje poistná matematika a finančná matematika. Aby som čitateľa hlbšie zasvätil do problémov, nemôžem nezačať uvedením ekonomických diel, ktoré riešia sociálnu politiku.
-Prof. J. Lukáš napísal dielo Úvod do československého sociálního pojištění už v roku 1922!
-J. Macek napísal dielo Základy sociální politiky v roku 1925
-prof. R. Briška v diele Národné hospodárstvo z roku 1943 má kapitolu Sociálna politika, ktorá má 80 strán. V tejto časti sa Briška odvoláva na 42 autorov.
Všetky 3 diela dôkladne rozoberajú a vysvetľujú úlohy a zásady sociálnej politiky z hľadiska riešenia sociálnych otázok. Teda objasňujú základné pojmy ekonomickej teórie – výroba a spotreba, práca a kapitál, bohatstvo a chudoba, ženská otázka, populačná otázka. Ba objasňujú aj základné zásady sociálnej politiky, prirodzené práva – právo na život, právo na prácu, právo na plody práce, spravodlivosť, rovnosť, bratstvo a slobodu.
Briška vychádza z diela A. Weber Sozialpolitik, (1914!), ktorý rozumie pod sociálnou politikou súhrn opatrení a vecnej solidarity v národe. Cituje aj z diela J. P. Watson Economic backgrounds of the relief problem, Pittsburgh, 1937. Poznali tvorcovia ADSS, ich 3 pilierov, a budovali systém na uvedených vedeckých princípoch a zásadách? Alebo ich cieľom bol iba zisk?
Musím pripomenúť, že sociálne poistenie má u nás zaujímavú históriu. Ide o zásadné fakty. V roku 1929 bol prijatý zákon č. 26, ktorý upravoval penzijné poistenie v Československej republike. Nahradil pôvodný penzijný zákon z decembra 1906 a jeho rakúske a československé novely. Nositeľom penzijného poistenia podľa tohto zákona bol Všeobecný penzijný ústav.
V čase Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola zriadená Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave, ktorá zabezpečovala dôchodkové aj nemocenské poistenie. Súbežne s ňou pôsobila Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku. Píše o tom prof. Briška.
Po druhej svetovej vojne (1945 – 1951) sa Robotnícka sociálna poisťovňa pretransformovala na Ústrednú sociálnu poisťovňu, ktorá prevzala aj financovanie zdravotnej starostlivosti. V rokoch 1951 – 1989 sa sociálna politika začala dotýkať prakticky každého občana. Vytvorili sa podmienky na rozšírenie počtu aktivít sociálnej politiky, a prostriedky na realizáciu sociálneho zabezpečenia sa sústredili v Slovenskom úrade dôchodkového zabezpečenia.
Zmeny nastali po roku 1994. Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 a prevzala výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia od Národnej poisťovne. Zmeny boli aj v rokoch 1990 – 2003 a po roku 2004 až po súčasnosť, bolo viacero zmien, aj absurdné.
Nebudem ich uvádzať iba skonštatujem, že doplatilo mnoho ľudí; mám osobnú skúsenosť.
Počas mojej aktívnej pracovnej činnosti náš zákon ustanovoval takéto výšky príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia:
Teda tieto príspevky, ktoré sa platili mesačne, treba správne chápať ako povinné úspory poistencov, ktorí mesačne, poistenci a podnik, odvádzali príslušné percentá; ADSS nemajú používať kritérium zisku. Poistenec sporil. Môže si vypočítať koľko tam odviedol. Dôchodkový daňový systém totiž má rešpektovať tri princípy, ktoré veda sformulovala, a to spravodlivosť, efektívnosť a jednoduchosť.
Musím povedať, že dnes treba hovoriť o absurditách 3 pilierov. Na svojej stránke ADSS majú takéto heslo: „Druhý pilier je súčasťou moderného dôchodkového systému Slovenskej republiky“.
Čo to je moderný? Má byť pre ľudí.
Ako som spomenul, a čitateľ by to mal vedieť, že bázou tvorby druhov poistení je poistno-matematická veda, ktorá bola formálnou matematickou disciplínou už na konci 17. storočia, spojenú so zvýšeným dopytom po dlhodobom poistnom krytí. Poistná matematika, prednáša sa na univerzitách, veda zahŕňa niekoľko vzájomne prepojených predmetov teda matematiky, teórie pravdepodobnosti, štatistiky, financií, ekonómie a informatiky.
Iste to čitateľ pozná z oblasti poistenia auta, či domu. Poistenie je rozhodovací problém; poistenec by si mohol povedať, že na svojom účte pred odchodom do dôchodku chce mať 50 000 eur a koľko si teda má mesačne sporiť, odvádzať do sociálnej poisťovne?
Záver Musím opäť využiť mail. Dostal som „Otvorený list predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku predstaviteľom Progresívneho Slovenska k ich výrokom, že „Schválenie 13. dôchodkov ohrozuje milióny eur z plánu obnovy:“
„Pán Šimečka, pred parlamentnými voľbami Ste nás v Jednote dôchodcov na Slovensku uisťovali, že výrok Vášho kolegu Helebranta, že dôchodky na Slovensku sú vysoké bol inak myslený a sľúbili Ste nám, že na dôchodky nebude Progresívne Slovensko siahať. Pán Šimečka, Ste klamár. Nie Ste chlap, nedržíte slovo. Vy, aj Vaši kolegovia Ste nás oklamali a môžete sa hanbiť. Chlapské by bolo aspoň povedať, že Vašim jediným konsolidačným opatrením je brať dôchodcom dôchodky a ľuďom sociálne istoty. Vyhrážate sa nám seniorom, aj celému Slovensku, že 13. dôchodky budú zodpovedné za to, že Slovensko príde o financie z Plánu obnovy a odolnosti. Je to hanba, že sme sa dožili na Slovensku politikov, ktorí jednajú proti Slovensku ako vydierači a zneužívajú na to nás, seniorov. Chcem Vám pripomenúť, že jedna z tém, o ktorých sme sa spoločne rozprávali, bol aj pomer vyplácaných dôchodkov k HDP. Na Slovensku približne 8% HDP, priemer krajín EÚ 13,5% HDP. Prečo klamete verejnosť pán Šimečka, že dôchodky sú na Slovensku vysoké a prídeme preto o financie z Plánu obnovy a odolnosti? Toto má podľa vás pritiahnuť mladých ľudí, aby zostali na Slovensku, keď Vy by Ste sa ani nevedeli postarať o dôstojný život nás, seniorov?“
Nie je to neúcta? Potrebujeme vedeckú komparáciu vývoja druhov poistenia prvých dvoch dekád 20. storočia a aj 21. storočia. Iba tá ukáže slabiny dnešnej sociálne politiky a hlavne biednej dôchodkovej situácie dnešných dôchodcov.
Tvorcovia nášho sociálneho a zdravotného poistenia, sociálne politiky, potrebujú pre jeho formuláciu poznať mechanizmus, „zapadanie kolies“, ktoré aktivujú a konštrukciu nosníkov, ktoré držia pohromade celok ekonomiky. Ak získajú systematické uchopenie spôsobu ako je ekonomika konštruovaná, ako funguje, skonštruujú sociálny systém Slovenska, ktorý bude vzorom ako bol vzorom Otto von Bismarckov, a nebude ťažké pochopiť ani ľuďom nadpisy v novinách o poistení.
Veľkou absurditou je, že nerešpektujeme bohaté vedecké poznatky ekonomických vied.
